Menej známa, no má predsa svoje miesto. Pod rukami Doroty Pospíšilovej vznikla ďalšia slovenská "rieka" menom Torysa. Víno z nej je vynimočné, má dostatok trieslovín, rovnako aj antokyánov...

Pôvod a rozšírenie: Torysa vznikla ako zložitý kríženec, keď v roku 1967 Dorota Pospíšilová skrížila Castets s typom I-35-9 (pozn. typ I-35-9 vznikol krížením troch odrôd Tenturier, Aleatico a Puchljakovskij). Vlastnosti Torysy v praxi overoval Ondrej Korpás v PD Strekov. V roku 2004 bola Torysa prihlásená do ŠOS ÚKSUP a od tohto roku je aj právne chránená.

Morfológia: List je veľký, sýtozelený, okrúhly. Čepeľ je 5-laločnatá, plytko až stredne hlboko vykrajovaná, má mechúrikovitý povrch a na spodnej strane je jemne chĺpkatá. Stopkový výrez je zakrytý s vajcovitým priesvitom. Stopka listu je stredne dlhá, hladká. Strapec je stredne veľký, stredne hustý, krídlatý, kónický. Bobuľa je malá, guľovitá, modrá. Šupka je stredne pevná až pevná, dužina je rôsolovitá, rozplývavá, intenzívne červeno sfarbená.

Fenológia: Torysa nie je citlivá ani na jarné, ani zimné mrazy. Na jar pučí neskôr a jej vegetačné obdobie je dlhšie. Neznáša dlhotrvajúce suchá, bobule zvyknú vysychať.

Agrobiológia: Torysa veľmi dobre odoláva peronospóre, citlivejšia je na múčnatku. Úrodnosť Torysy je závislá na vlastnostiach pôd, v ktorých je pestovaná. V chudobnejších pôdach  sa úrody hrozna pohybujú pri 6-7 t/ha, v hlbokých, výživných pôdach pri 8-12 t/ha. Cukornatosť muštov sa pohybuje v závislosti na ročníku od 19-25 °NM, koncentrácia kyselín je 8-10 g/l.

Enológia: Vína z tejto menej známej odrody sú výnimočné pre vysoký obsah trieslovín a antokyánov, majú tmavú červenú farbu a jemnú kabernetovúú chuť. Vína sú harmonické a majú dlhý zrecí potenciál. Vína sú vhodné aj na barikovú technológiu.  

Použité zdroje: Pospíšilová D. a kol., 2005: Ampelografia Slovenska cs.wikipedia.org www.vitisselect.com FOTO: pivnicka.pravda.sk