KM , 05. apr 2015

Hľadanie vína z poslednej večere, alebo aké víno pil Ježiš Kristus?

Všetci dobre vieme, kto sa zúčastnil poslednej večere, vieme čo sa jedlo, vieme kde sa konala. Vieme dokonca aj to, že sa pilo víno. Ale aké víno to bolo?

S príchodom Veľkonočných sviatkov sme sa rozhodli preskúmať, aké víno sa podávalo na poslednej večeri, ktorú jedol Ježiš Kristus so svojimi apoštolmi v predvečer jeho ukrižovania. Aby sme sme sa dopátrali čo najbližšie pravde, potrebovali sme však stanoviť presné miesto a čas, kedy sa večera konala. Pretože, len tak vieme odhadnúť, aké druhy hrozna a vinárskej technológie boli k dispozícii na danom mieste a v danom momente. Obrátili sme sa teda so svojimi otázkami na otca Daniela Kendalla, profesora katolíckych štúdií na Univerzite v San Franciscu.

A preto, aby sme lepšie pochopili aký druh vína bol k večery podávaný, sme sa obrátili aj na Dr. Patricka McGoverna, profesora antropológie Univezity v Pennsylvánii, kde je vedúcim archeologického projektu pre kvasené nápoje, v spolupráci s pennsylvánskym múzeom vo Philadelphii. Na čo sme prišli?

Kde a kedy bola posledná večera?

„Posledná večera sa s najväčšou pravdepodobnosťou konala vo štvrtok na oslave Pesach – vychádzajúc podľa troch evanjelií zo štyroch“, hovorí otec Daniel Kendall,  „Pričom evanjeliá datujú túto dobu okolo 30 n.l.“. Z opisu v evanjeliách vyplýva, že to bolo s najväčšou pravdepodobnosťou Sederová večera – Seder (hebrejsky: סדר‎‎, poriadok) je slávnostná večera slúžiaca ako pripomienka vyvedenia Izraela z egyptského otroctva. Seder má presne stanovený priebeh a poradie úkonov (preto názov „poriadok“). Koná sa na prvý večer sviatku Pesach. Vzhľadom k tomu, že sviatok Pesach (Pascha) patril a patrí k najdôležitejším židovským sviatkom, dá sa predpokladať, že k jedlu bolo podávané víno.

Víno vtedajšej doby sa zrejme dobre snúbilo so sederovou večerou, ktorá  tradične zahŕňa: Maror (- strúhaný chren zmiešaný s varenou repou a rímsky šalát), pohánku, sladkú, hnedú pastu z ovocia a orechov, Karpas (- zelenina, zvyčajne petržlen, alebo zeler, namáčaná v solenej vode), pečené jahňacie kolienko alebo kuracie krídla, a Beitzah (- vajíčko uvarené na tvrdo).

No to však, aby sme spoznali, aké víno to bolo, musíme poznať aké štýly vína, hrozna a vinárskej technológie boli k dispozícii v tomto momente.

JeruzalemVíno a vinárstvo v okolí Jeruzalema okolo 30 rokov n.l.

Vieme len málo o odrodách viniča, ktoré sa pestovali v danom období. Dokonca ani len netušíme, či delenie viniča na odrody vôbec existovalo.  „Nie je to až tak dávno, iba asi 1000 rokov dozadu, alebo menej, čo máme prvý písomný dôkaz o pomenovaní odrôd“, vraví Dr. Sean Myles, profesor na Dalhousieskej Univerzite v Novom Škótsku a výskumník poľnohospodárskej genetiky. Odrodu teda nemáme, Avšak, máme výborné zdroje a dôkazy o vinárstve a štýloch vín v ére Ježiša Krista.

V tú noc, keď sa konala Posledná večera, Svätá zem už totiž mala za sebou dlhú históriu vinárstva. Učenci sa domnievajú, že Svätá zem vyrába víno od roku 4000 pred naším letopočtom. Vinice tu boli vysadené pozdĺž skalnatých strání a vytesané kade do skalnatého podložia slúžili ako vinárske lisy. Ďalšie dôkazy dodávajú rôzne kultúry po celom Blízkom východe, ktoré používali celú škálu keramických nádob pre zber hrozna, či na skladovanie vína.

„V Jeruzaleme mali zvláštny cit pre výrobu bohatých a koncentrovaných vín“, tvrdí Dr. McGovern. Víno sa síce bežne používalo zriedené vodou, no Jeruzalem uprednostňoval bohatšie vína: sladké a neriedené. Ako to vieme? Vo vnútrozemí, v meste Judea, archeológovia našli pohár s nápisom „víno vyrobené z čiernych hrozienok“ – Vinári teda zrejme sušili hrozno priamo vo vinici alebo na rohožiach na slnku a vytvárali tak sladké a mohutné vína. Inde v regióne archeológovia našli poháre s nápismi ako „údené víno“ a „veľmi tmavé víno“. Čo môže dokazovať, že vincúri svoje vína miešali s korením, ovocím ale najmä so živicami stromov. Verili, že živice stromov (napr. myrha), kadidlo a terpentín napomáhajú k zachovaniu vína a odvracajú jeho znehodnotenie. Do vína sa však okrem živíc na predĺženie životnosti pridávali aj granátové jablká, jablká, šafran a škorica za účelom obohatenia chuti.

Jeruzalem2Možno teda s určitosťou konštatovať, že vinárska kultúra bola v tomto období silne vyvinutá a že víno, ktoré sa konzumovalo k Poslednej večeri bolo zrejme víno obohatené o živice stromov, korenia a ovocia. Ako si túto chuť predstaviť v súčasnosti?

„Možno pri Poslednej večeri pili niečo podobné ako Amarone, ale nemôžeme to vedieť určite“, hovorí Dr. McGovern. Amarone robia vinári na severe Talianska tak, že hrozno nechajú schnúť na slamenných rohožiach pred tým, než vylisujú šťavu. Výsledkom je bohaté sladké, tmavé víno, rovnako, ako víno ktoré bolo vyrábané aj v Svätej zemi.  Skúste pridať niekoľko kvapiek živice do fľaše Amarone, potom skúste pridať trošku ovocia a korenia – granátové jablká, šafrán či škoricu a získate predstavu o chuti vína, ktoré popíjal Ježíš Kristus so svojimi apoštolmi.

Dr. McGovern vtipkuje: „Nemôžeme s určitosťou vedieť, čo bolo v pohároch pri Poslednej večeri, ale ak mi niekto pomôže nájsť svätý grál, pošlem ho do laboratória, zanalyzujem ho a poviem vám, čo pili pri Poslednej večeri naozaj“.

Článok sme prebrali zo stránky www.vivino.com

Použité zdroje:

  1. Kendall, Daniel. „Regarding the Last Supper.“ In-person interview. 16 March 2015.
  2. McGovern, Patrick E. „Regarding ancient wine and winemaking.“ Telephone interview. 19 March 2015.
  3. McGovern, Patrick E. Ancient Wine: The Search for the Origins of Viniculture. Princeton: Princeton University Press, 2003. Print.
  4. Myles, Sean. „Regarding domestication of grapes.“ Telephone interview. 10 March 2015.
    FOTO: www.vivino.com

Najčítanejšie články »