Vino.sk

Miklovic, 02, Február 2011

Hej veru, dobre bolo v Jurských pivniciach

V poslednú januárovú sobotu počasie ukázalo svoju prívetivejšiu tvár. Pár stupňov pod nulou, bezvetrie, jasno a čistý svieži vzduch. Sneh, ktorý stále ešte nestihol zošednúť lákal na prechádzku po uličkách starobylého mestečka pripraveného opäť odkryť malokarpatské poklady - vínne pivnice...

29. januára Svätojurský vinohradnícky spolok už po štvrtý raz pripravil pre viac ako 600 návštevníkov stretnutie s vínom, s jeho výrobcami, v ich domovskom prostredí. V rámci tohoto - opäť beznádejne vypredaného - podujatia bolo sprístupnených 14 pivníc a prevádzok, v ktorých ponúklo svoje vínka 22 väčších aj menších producentov. Keďže som bol ako jeden z “nalievačov” po väčšinu času zamestnaný povinnosťami vo vlastnej pivnici, moje poznámky budú možno mierne telegraficko-útržkovité.

Číslo 1 na našom podujatí už tradične patrí vinárskemu duu Dubovský - Grančič. Svoje elegantné vína ponúkajú vždy v útulnej vinotéke na začiatku Svätého Jura. Hneď v susediacej Vinohradníckej izbe bol hosťom Jaro Macík, ktorý priviezol z Malej Tŕne svoje tokajské dobroty. Na čísle 3 sa predstavili nové mená Jurského vinárstva: Braňo Bahna - nadšenec vinár a vinohradník a Vladimír Tesár, ktorý otvoril svoju citlivo zreštaurovanú pivnicu a sprístupnil tak na trase do centra ďalší zo svätojurských podzemných renesančných skvostov. Na ďalších stanoviskách ste mohli nájsť vína ostrieľaných domácich majstrov-vinárov a zároveň vinohradníkov: Ladislava Kautza, trio bratov Pajerovcov, Miroslava Havla, či Mira Reingrabera, ktorý milovníkov sladkostí potešil svojím slamovým Mullerom a Frankovkou (ktoré sám označuje ako “senové” - to podľa materiálu na ktorom hrozno suší).

Ďalším z hosťov, ktorý sa u nás už pomaly cíti ako doma bol p. Horst Pelzmann z rakúskeho Bergu v spoločnosti ďalších dvoch mladých perspektívnych vinárov Jara Achbergera a Ondreja Matulu. V renesančnom Pálffyovskom kaštieli sa otvorili brány pivnice Poľnohospodárskeho družstva a v podzemí Starej lekárne vítal návštevníkov ďalší z rozvetveného Svätojurského rodu - Boumil Pajer. V pivnici pod radnicou očaril svojich obdivovateľov nielen svojimi vínami, ale aj humorom servírovaným v pôvabnom záhoráckom nárečí - nuž kto iný, ako p. Alojz Masaryk zo Skalice, ktorý sem prijal pozvanie ako tretí z hostí. Idúc ďalej dolu po Prostrednej ulici bola už jedenástou zastávkou pivnica Františka Herdu a o kúsok nižšie ste mohli v Pivnici v Kamennom dvore stretnúť moju maličkosť.

Písať objektívne o vlastných vínach (a vlastne - nielen o vlastných :) je vec problematická, tak len skonštatujem, že štatisticky som mal okrem cukríkového ružového Zweigeltu slušný ohlas aj s mladým Ryňákom a Veltlínom. Naproti tomu - môj historicky prvý Alibernet ešte bude musieť na svoj veľký deň nejakú dobu počkať. Adino Schwanzer, ktorý stál vedľa mňa zase nestíhal nalievať svoju mladú voňavučkú Leánku a višňovo-zamatový Dornfelder. Tí z hostí, ktorým sa nechcelo po oficiálnej časti podujatia ešte odísť domov mohli v našej pivnici pri víne zotrvať na večernom pivničnom koncerte kapely Karpatské horké. Zdalo sa, že táto časť (prevažne mladších) návštevníkov rozhodne neľutovala. Číslo 13 sa tentoraz ušlo významnému domácemu producentovi - spoločnosti Vínne pivnice Svätý Jur. Návštevníkom sa predstavil v nových degustačných a výrobných priestoroch. Záver Svätojurskej vínnej trasy (pre niekoho však možno práve začiatok) bol v pivnici rodičovského domu Stana Baroka - skúseného vinára a vinohradníka. Prepokladám, že v jeho ponuke nechýbal mladý Muller, Rizling Rýnsky, či André...

Záverom by som si dovolil v mene Svätojurských vinárov a vinohradníkov vyjadriť potešenie, že napriek nešťastnému ročníku 2010 sa nám na našom podujatí predsalen podarilo ponúknuť dostatok rozmanitých vín, ktoré boli síce tentoraz vo všeobecnosti o niečo kyselšie a možno tenšie, zároveň však aj voňavejšie a plné sviežosti. Okrem toho môžeme aj po roku s potešením konštatovať stále rastúci záujem o ochutnávanie, vychutnávanie a kultúrne pitie vína z domácej produkcie a to práve u mladej generácie. Takže o rok zase dovidenia!

/ foto: Karol Achberger.