Štefan Valovič , 17. sep 2008

Binevenit de România!

Vždy mám rád, ak ma dokáže niečo milo prekvapiť v oceáne vín. O to viac, ak božský nektár pochádza z vinohradníckej krajiny, ktorá nie je u nás príliš známa. Priznám sa, že keď som dostal pozvanie zo Slovenskej sporiteľne, a.s. (ktorá pomáha Asociácii somelierov SR pri vzdelávaní mladých somelierov) navštíviť Rumunsko a pomôcť pri výbere vín, ktoré budú sprevádzať klasické jedlá rumunskej kuchyne na tohtoročných regionálnych ,, Soirée Slovenskej sporieľne,a.s.“, bol som dosť zaskočený.

Informácií o rumunskom vinohradníctve a vinárstve je veľmi málo, i keď krajina,  ktorá má 238 330 ha viníc (údaj z roku 2003) by si zaslúžila väčšiu pozornosť (však pán Stevenson).

Takže vyzbrojený vedomosťami od kolegu  Petra Kecskésa, ktorý navštívil Bukurešť krátko predo mnou, som sa vybral spoznať rumunské vína a jedlá. V  chýrnej bukureštskej reštaurácii Caru´ cu bere, kde varia tradičné národné jedlá,  nás už očakávali dvaja fundovaní profesionáli: Sergiu Nedelea – somelier a reprezentant rumunskej asociácie somelierov a Marius Florian Socarici-Lovisteanu – obchodník s vínom a zástupca firmy Contanari S.A. Títo veľmi ochotní páni nám už vopred pripravili kolekciu vín, ktoré sú ideálne k tradičným rumunským jedlám.

Na začiatku nás môj kolega Sergiu oboznámil z históriou a súčasnosťou rumunského vinohradníctva a vinárstva. Dozvedeli sme sa, že vinič sa pestuje na území Rumunska už štyri tisíc rokov a podľa legendy sa v Thracii  narodil grécky boh vína Dionýzos. Dacia, ako ju poznali Rimania, mala v tej dobe veľmi vyspelé vinárstvo a víno lákalo hlavne migrujúce národy, ktoré podnikali výpravy a prepadali miestne obce. Preto dal v 1. storočí pred Kristom dácky kráľ Burebista zničiť všetky vinohrady. V roku 106 nášho letopočtu bolo územie pripojené k rímskej ríši ako provincia Dacia Felix a rímske légie začali s obnovou vinohradníctva. V stredoveku  rumunské vinice trpeli pod nadvládou Turkov a ich renovácia nastala až v 19.storočí. Ďalšie dve bolestivé rany prišli v storočí dvadsiatom, v prvej polovici Phyloxera vastatrix a po 2.svetovej vojne socialistická veľkoprodukcia. Tak ako u nás aj v Rumunsku nastal obrat k lepšiemu až po roku 1989, keď sa začali vracať vinice pôvodným majiteľom a sprivatizovali sa veľké vinárske podniky. Históriou je ovplyvnená aj terajšia  kategorizácia miestnych vín a muštových odrôd. Napríklad z čias Rimanov pochádza delenie muštových odrôd na vysoko kvalitné, kvalitné a určené na bežnú konzumáciu. Od  francúzskych pestovateľoch, ktorí pomáhali v 19.storočí s obnovou viníc, pochádza  selekcia  vín  podľa pôvodu hrozna (apelačný systém). Vína s prívlastkom sú zase pozostatkom rakúskych vplyvov.

V súčasnosti  Rumunsko patrí rozlohou viníc k európskym vinohradníckym veľmociam. Asi dve tretiny z celkovej produkcie vín tvoria vína biele a necelú jednu vína červené. Vinohrady sa tiahnu od maďarských hraníc cez Transylvánsku planinu a úbočia Karpát až k Čiernemu moru.  Pôdne zloženie vo viniciach je rozmanité: od kamenistých, cez vápencové podložie v Moldávii až po pieskovcové naplaveniny v Dobrudži. Klimatické podnebie je prevažne kontinentálneho rázu, vyznačujúce sa horúcimi letami a studenými zimami, ktoré sú na pobreží Čierneho mora miernejšie. Rumuni sa pýšia aj tým že ich vinice sú v rovnakej  zemepisnej šírke ako tie francúzske. Najväčším vinohradníckym celkom sú vinohradnícke regióny, ktorých je sedem.  V Transylvánii sa pestujú iba biele odrody viniča. Hrdé, s vyššou aciditou sú predovšetkým vína z Ternave a z Apoldu. V najväčšej vinohradníckej oblasti Moldavia prevažujú biele vína, najznámejšie pochádzajú z Husi, z Bohotinu, z Iasi a z Cotnari. Biele, ale aj červené vína sa produkujú v Odobesti a v Penciu. Iba na červené vína sa zase špecializujú v Cotesti a v Dealu Bujorului. V najmenšej vinohradníckej oblasti Banat, sa pestujú predovšetkým modré muštové odrody, ale vínko sa tu dorába aj z bieleho hrozna. Vinohradnícka oblasť Dobrudža je situovaná v blízkosti Čierneho mora, kde bývajú teplejšie jesene a mierne zimy, preto sa tu darí predovšetkým červeným vínam, no zaujmú aj biele vína najmä prírodne sladké. Obdobná skladba vín sa vyrába aj v susediacej oblasti Muntenia – Oltenia v blízkosti bulharskej hranice. Vysoko kvalitné červené vína pochádzajú hlavne z apelácie Dealu Mare ležiacej v tejto oblasti, avšak s kvalitnými červenými, ale aj  bielymi sa môžete stretnúť aj v ďalších apeláciách respektíve v subapeláciach. Vinice ležiace na dunajských terasách sú na jeseň obsypané najmä modrým hroznom. Naopak v severne položenej vinohradníckej oblasti Crisana a Maramures je prevaha hrozna bieleho, i keď sem-tam  je možné natrafiť aj na zaujímavé červené víno v ovocnom šate  napríklad z Cadarci. Iba v troch vinohradníckych apeláciách ( Cotnari, Murfatlar a Pietrosa) sa produkujú prírodne sladké vína z cibéb, ktoré miestni vinári prirovnávajú k slávnejším  sauterneským.  Medzi najznámejších producentov vín patria firmy: Jidvei , Carl Reh Winery, Cotnari, Segarcea, Recas, Serve, Cramele Hallewood, Vinarte, Vinterra, Vinia.

Popri kvalifikovanej  prednáške sme však aj pracovne degustovali odporúčané vína, z ktorých sme po vzájomnej diskusii vybrali ku každému chodu z pripravených menu jedno. Rumunská kuchyňa má rustikálny štýl a jej chute sú jednoduché, ale užasne a bohato perzistentné zároveň. Začínali sme jednoduchšími vínami vybranými k predjedlám. Biele vina, ktoré sme degustovali, mali svoj charakter, ale chýbala im trošku osobitosť a sviežosť. Mali sme možnosť ochutnať a celkom zaujímavé polosuché ružové víno pôvodom z Oltenie voňajúce po záhradnom bobuľovom ovocí. Tento ružový fešák bol ideálny ženích pre grilovaného kapra so zeleninou a neodmysliteľnou kukuričnou kašou (Plachie de crap cu mamaliguta). Červené vína, ktoré dopĺňali prevažne hlavné jedlá,  sa produkujú v tejto krajine naozaj vysoko kvalitné. Majú nádherné a vzrušujúce telo a nosia prekrásne parfémy. V pamäti mi utkvela hlavne kombinácia dymovo slivkovej Feteascej Neagri – Black Peak 2003 s bravčovinou a jahňacou klobáskou na spôsob soté (Tochitura moldoveneasca ).  Záver patril dezertom ku ktorým sa prezentovali prírodne sladké moky medzi ktorými nechýbali: ,,cibébová“ Crasa de Cotnari a ružovkasto-cukríková Busuioaca de Bohotin.

Úplne nakoniec sme ešte ochutnali rumunský tradičný aperitív ,,Tuicu“ ktorý je  podobný našej slivovici,  len má menší obsah alkoholu (35%) a viac zvyškového cukru. Destilát zo sliviek z vyšším obsahom alkoholu ,,Palincu“ (55%), alebo brandy popíjajú Rumuni ako digestiv po jedle.  Samozrejme, že ako somelier som nemohol obísť otázku týkajúcu sa ostaných nápojov. My Rumuni máme veľmi radi aj pivo, odpovedal mi Marius, napríklad Ursus, Ciucas, Silva, Ciuc, krorým  zvyčajne zapíjame našu špecialitu ,,Mititei“. Čo sa týka minerálnych vôd, obľúbené sú značky: Harghita, Borsec a Tusnad.

Moje stretnutie s rumunskou gastronómiou a vínami bolo relatívne krátke, no i tak som získal veľké množstvo informácii, ktoré ma obohatili. Po návrate domov som sa po dlhšom pátraní (a za pomoci rumunsko-anglického slovníka)  dostal aj k rumunskej  vinohradnícko-vinárskej legislatíve. Takže som si mohol dotvoriť ,,obraz“ o fungovaní súčasného vinohradníctva a vinárstva v Rumunsku. Zaujal ma najmä ich apelačný systém.

V jeho ,,dešifrovaní“ mi pomohli moji noví priatelia, ktorým vďačím aj za skvelú degustáciu. Paleta rumunských vín je naozaj pestrá a po mojej osobnej skúsenosti si dovolím tvrdiť, že ich vína majú čo ponúknuť aj náročnejším konzumentom.  Viac o kvalifikácii rumunského vína a rumunskom apelačnom systéme sa dozviete tu.

Noroc!

Najčítanejšie články »