TASR , 27. okt 2009

Európsky vinársky sektor prechádza reformou

Niekoľko mesiacov trvajúci kolotoč rokovaní bol potrebný na to, aby sa členské krajiny Európskej únie dokázali dohodnúť na reforme európskeho vinárskeho sektoru.

Európska komisia prišla s návrhom zásadných zmien európskeho trhu s vínom v roku 2006 argumentujúc potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť producentov vína, posilniť dobré meno európskych vín vo svete a dosiahnuť rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu. Brusel upozorňoval, že aj napriek dlhej tradícii a kvalite európskych vín čelí vinohradníctvo vážnym problémom a v Európe sa produkuje priveľa vína, pre ktoré neexistuje odbyt. Predtým sa naposledy sektor reformoval v roku 1999.

Podstatou reformy, na ktorej sa ministri poľnohospodárstva napokon dohodli v decembri 2007 a ktorá vstúpila do platnosti v auguste minulého roku, je lepšie využívanie európskeho rozpočtu pre vinárstvo v objeme 1,3 miliardy eur (39,16 miliardy Sk). Približne polovica z európskych subvencií pre vinice sa totiž každoročne používala na tzv. krízovú destiláciu, ktorou sa spracúva nadbytočné víno na lieh. Zložité rokovania o reforme boli od začiatku bojom severných krajín proti južným. Spornou bola najmä otázka dosladzovania vína cukrom, ktoré chcela EK zakázať. Vzhľadom na rozsiahly odpor zo strany väčšiny členských krajín vrátane Slovenska sa dosladzovanie cukrom napokon uchovalo.

Súčasťou reformy je tiež dobrovoľné vyklčovanie vinohradov s rozlohou 175.000 hektárov (ha) z celkovej plochy 3,4 milióna ha. Stať sa tak má v období troch rokov, pričom odškodné pre tých výrobcov, ktorí sa rozhodnú opustiť trh, sa postupne znižuje. Jednotlivým členským krajinám sa ponechala možnosť nariadiť vylúčenie klčovania na príkrych svahoch a v hornatých oblastiach, ako aj na základe environmentálnych dôvodov a takisto majú právomoc zastaviť klčovanie, ak by vyklčovaná plocha prevýšila 8 % celkového územia vinohradov v danom štáte. EK tak môže urobiť, ak plocha dosiahne 15 %. EK pôvodne požadovala vyklčovať 400.000 hektárov.

Pôvodný návrh tiež predpokladal, že by sa vstupom reformy do platnosti okamžite upustilo od viacerých podporných opatrení vrátane pomoci pre krízovú destiláciu. V rámci reformy sa však napokon rozhodlo, že sa bude uplatňovať prechodné štvorročné obdobie, ktoré sa skončí v roku 2012/13. Pre nové členské krajiny EÚ reforma znamená tiež zmenu kľúča, podľa ktorého sa rozdeľujú financie pre vinohradníkov v jednotlivých štátoch. V prípade Slovenska ide o navýšenie pôvodnej sumy na dvojnásobok.

Európska únia je najväčším producentom, vývozcom i spotrebiteľom vína na svete, keď sa podieľa 60 % na svetovej produkcii a rovnakým podielom na svetovej konzumácii. V poslednom období je však únia vystavená dovozu lacnejšieho vína z USA, Chile, Austrálie či Nového Zélandu. Za posledné desaťročie sa dovoz zvýšil o 10 % ročne, zatiaľ čo export narastá len pomaly. Najväčším európskym výrobcom vína je Francúzsko, ktoré sa podieľa takmer na 1/3 európskej produkcie. Za ním nasleduje Taliansko a Španielsko.

Najčítanejšie články »