Golguz , 10. aug 2016

Ako chutí slovenské víno vo Francúzsku

Na túto tému sa porozprával s pánom Nemesom, dovozcom vína do Francúzska Dušan Danko, obchodný riaditeľ vinárstva Golguz.

  1. Vážený pán Nemes, mohli by ste sa nám bližšie predstaviť?

Celým menom som  Michel Nemes Von Weisz Horstenstein, po mame, ktorá pochádzala  z troch sestier a bola barónkou, používam i ja tento šľachtický titul. Žijem vo Francúzsku, presnejšie Domaine de La Garenne, Troissereux, neďaleko Beauvais (známeho  letiskom blízko Paríža). Rodina má maďarský pôvod, v čase Monarchie žila v Klasove, po vojne r.1948  emigrovala do Francúzska.

  1. Ako ste sa dostali k vínu? Ste odborník na víno, obchodník?

Ja nie som obchodník s vínom a neradím sa ani medzi odborníkov, ale okrem toho, že mám rád tento mok, k vínu mám špecifický vzťah. Pretože môj otec bol generálny riaditeľ svetovo známeho vinárstva Chateau Lafite Rothschild, od detstva sa doma konzumovalo len kvalitné víno. Spomínam si, že najstaršie, aké som pil bol ročník 1907. Ako dieťa som často chodil za otcom do práce a ako študent som  často pracoval vo vinohrade, spával som „na zámku“, zoznamoval som sa s procesom spracovania hrozna a výroby vína. Spoznával som dobré vína.

  1. Ako hodnotíte kvalitatívnu úroveň slovenských vín za obdobie posledných 5 rokov?  Na aký tip  vín by sa mohli zameriavať naši domáci producenti?

Na Slovensku konzument preferuje hlavne mladé, svieže vína, prevažne biele a tiež sa dosť populárne stávajú v poslednej dobe i ružové vína. Všimol som si, že v predaji sú hlavne mladšie jedno-dvojročné vína. Staršie vína nie je v predaji veľmi vidieť, ale dá sa to vysvetliť tým, že na Slovensku sa preferuje biele víno, na rozdiel od našej krajiny, kde ak sa povie víno, vždy sa myslí len  červené.

foto

pán Michel Nemes Von Weisz Horstenstein

Pozorujem však výrazný pokrok za posledné tri-päť rokov, keď sa výrazne zlepšila kvalita predávaných sudových vín, ale i fľašovaných. Pamätám si, keď som prišiel prvý krát po revolúcii na Slovensko a objednal som si v reštaurácii červené víno. Hostiteľ mi ponúkol k nemu kolu. Ja som na to reagoval, že chcem piť čisté a škoda by bolo kaziť víno. Keď som si však upil, pochopil som, že škoda bolo tej koly (smiech). Taktiež ste sa v kvalite významne posunuli i s vašim Irsay oliver. Musím vám však vytknúť, že jeho kvalita z hľadiska vyrovnanosti chuťových vlastností medziročne stále kolíše, na čo by ste mali dávať väčší dôraz. Možno by som upozornil ešte na logistiku zberu, vzhľadom k tomu, že máte väčšie výmery z pohľadu jedného pestovateľa, treba si dať pozor na zabezpečenie optimálneho dozrievania a zvládnutie zberu. Francúzsky konzument, keď si obľúbi určité víno, očakáva od výrobcu dlhodobo vyrovnaný  charakter hlavne čo do chuti a vône.  Pozorujem i to, že ceny vín na Slovensku idú  hore.

Myslím si, že producenti vín by sa mali zameriavať na osvedčené odrody hrozna, etablované  a historicky osvedčené v regióne.  Také ako Veltlínske zelené, Rizlingy, Rulandské, z červených hlavne Frankovka z vybraných lokalít, krásny je i Dunaj. Mne osobne sa páči Alibernet a niekedy i Cabernet sauvignon.

  1. Čo hovoríte na ten jav, že na Slovensku možno polovica producentov vína nevlastní žiadne vinohrady, ale produkuje však kvalitné vína a buduje i tak úspešnú značku?

Je to z pohľadu francúzskeho konzumenta atypický jav, pretože veľké značky sú väčšinou spojené s vlastníctvom vinohradov a apeláciou. Existujú však i družstevné (kooperatívne) podniky  vo Francúzsku, ktoré nevlastnia vinohrady a nakupujú hrozno od pestovateľov, toto spracúvajú a predávajú víno v marketoch. Ale história a vývoj potvrdzujú výnimku.

  1. Kde, resp. kedy ste sa dostali k značke Golguz a čo Vás na týchto vínach zaujalo?

Prvý krát som sa stretol so značkou Golguz, keď som sedel v jednej nitrianskej reštaurácii, ponúkli mi Alibernet ročník 2006 a vtedy som si prvý krát povedal, že je to dobré víno. Vyhľadal som si cez internet viac informácií o výrobcovi a zašiel som sa pozrieť priamo do Hlohovca. Druhý krát to bolo na poľovačke 11.1.2009 pri obci Lovce, kde bol ponúkaný burčiak z decembrového zberu ľadového hrozna a vtedy som sa stretol i s reprezentantom tejto značky. Počkal som si na dozretie tohto vína, doviezol do Francúzska a zostal značke verný. Skrátka som si vína obľúbil.

  1. Už niekoľko rokov nakupujete vína od tohto vinárstva a vozíte ich do Francúzska. Kde ich distribuujete, prípadne aká je spätná väzba od Vašich odberateľov, konzumentov?

Vína zo Slovenska nakupujem od roku 2007-8? Francúzi poznajú hlavne svoje vína. Keď som však priniesol prvý krát víno a postavil fľašu na stôl, prvá reakcia priateľov bola „Aj oni robia víno?“. V poslednej dobe  sa stávajú  hodne obľúbené  aromatické, suché, ľahké vína s obsahom alkoholu 10-10,5%. Taký je i váš Irsay oliver, víno podobné Sauvignonu, alebo alsaským vínam. Vo Francúzsku je totiž  v rýchlo postupujúcom procese globálneho otepľovania dosť ťažké nájsť takýto typ vína. Napríklad taký tramín je aromatický, hodne alkoholický, alebo veľmi sladký. Chýba mu kyselinka, sviežosť a očakávaná ľahkosť. A ľadový ruland biely? Také víno nevyrábame. Francúzi ho objavujú, je prekvapivé, chutné, hoci veľmi sladké, ale s výborne vybilancovanou kyselinou a nízkym alkoholom. Také u nás nevieme vyrobiť. Dovážame tieto vína hlavne z Kanady, niečo z Nemecka. Kvalita vašich „laďákov“ je vysoká a cenovo neporovnateľne dostupnejšia.

  1. Na Slovensku je celkový trend konzumácie hlavne u bielych vín jedno, maximálne dvojročné. O biele vína staršie ako dva roky väčšinou konzument už nejaví záujem. Taktiež prevládajú vína s vyšším zbytkovým cukrom. Čo preferuje  u bielych , resp.ružových vín francúzsky konzument?

Základ dennej konzumácie bežných vín je prozaický – rozhoduje cena. I francúzsky konzument preferuje dobrú kvalitu za primeranú cenu, čo predstavuje vína v cene okolo 5 €. Sú to väčšinou mladšie vína. Vyzreté a hodnotnejšie vína sa pohybujú v cenách okolo 30 €. I u nás je tendencia vyrábať vína, ktoré sa dajú piť mladšie (2-3 ročné), problémom však je vysoký alkohol, pretože  hrozno je často prezreté. Ja osobne si pamätám, že niekedy dávnejšie vína dosahovali 8-9% alkoholu, teraz už všetky vína sú minimálne s 12-12,5% alkoholu. A samozrejme, že konzument ich preferuje suché.

Rosé sa stále teší obľube, populárne sú rosé vína z Provence. Jedná sa o vína suché, ľahšie a naturálnej (lososovej až tehlovej) farby.

 

 

 

 

Najčítanejšie články »