golguz
GLGZ , 26. nov 2014

Hlohovecký Golguz boduje na medzinárodnej úrovni

Vinárstvo Golguz z Hlohovca získalo v tomto roku v medzinárodnom meradle hneď niekoľko ocenení. Na to, ako sa takýto úspech rodí a zabezpečuje jeho trvácnosť nám odpovedal Ing. Dušan Danko, obchodný riaditeľ spoločnosti FOOD FARM.

Mnohé poľnohospodárske podniky sa v súčasnosti – či už z ekonomických, alebo iných dôvodov vinohradníctva vzdávajú. Vy ste v roku 1996 vinohrad pribrali pod svoju značku. Čo firmu FOOD FARM viedlo k tomuto rozhodnutiu?

Spoločnosť Food farm,s.r.o. vstúpila do trhu agrosektora transformačným procesom, presnejšie v auguste 1995. Získala tým okrem slušnej výmery poľnohospodárskej pôdy i viac ako 200 ha vinohradov, ktoré boli systémovo podľa modelu socialistického poľnohospodárstva určené ako prvovýroba a zdroj suroviny (hrozna) pre podnik Vinárske závody Bratislava. Po zrútení tohto systému sme ešte zotrvávali nejaký čas v režime produkcie hrozna pre spracovateľov. Počas tohto obdobia sme si čoraz viac uvedomovali, že kvalita suroviny z hlohoveckej oblasti je výbornej kvality, a že ani tá stratégia socialistického typu nebola postavená na vode. A dávna história vývoja vinohradníctva a vinárstva v tejto oblasti to len potvrdzovala. Obdobie mimoriadne podhodnotenej ceny hrozna len urýchlilo naše rozhodnutie ísť do vlastného spracovania. V tom období to bola skôr vidina záchrany vinohradníctva a zafinancovanie spracovateľských technológií hrozna, a s tým súvisiaca kampaň znovunavrátenia kvalitného hlohoveckého vína na trh, ktoré bolo počas éry „socializmu“ v anonymite.

A má vinohradníctvo a vinárstvo v Hlohovci nejakú hlbšiu históriu? Viete spomenúť vývojové etapy z jeho histórie?

Určite že má tradíciu. História pestovania vinohradu v hlohoveckej oblasti siaha do raného stredoveku. Oficiálne písomné zmienky sa zachovali už od r.1365. O kvalite hlohoveckých vín sa vedelo už v 16.storočí, kedy hlavne červené víno bolo obľúbené pre svoju chuť, farbu i skladovateĺnosť. Nitrianska župa (pod ktorú Hlovec patril) bola aj vďaka produkcii z okolia Hlohovca druhým najväčším producentom vína na území Slovenska. V 18.storočí sa sformoval Hlohovecko-Šintavský vinohradnícky obvod. Najväčší rozmach vinárstva v tejto oblasti bol zaznamenaný za prvej republiky. Také mená ako Burda, Belžík, či Fussmann boli veľkými osobnosťami v hlohoveckom regióne.

Práve posledný menovaný Ferdinand Fussmann bol zakladateľom vinohradov Pannonia (medzi obcami Bojničky a Dvorníky), ktoré dnes naša spoločnosť obhospodaruje. V medzivojnovom období patril tento významný podnikateľ k najväčším producentom vína v Československu. Jeho pivnice mali kapacitu až 600 tis. litrov. A podľa reklamnej ročenky “Naše víno“, vydávanej v 30-tych rokoch 20. stor., mušty z jeho viníc dosahovali sladkosti až 26st.NM pri primeranom obsahu kyselín. A keď tú históriu ukončím tým už spomínaným socialistickým obdobím, tak musím povedať, že hrozno z Hlohovca jednoznačne vylepšovalo kvalitu vín Malokarpatského vinárskeho podniku.

Dá sa s odstupom času povedať, že bolo správnym krokom oživiť a znovu rozbehnúť výrobu vína vo vašom podniku?

Časom vidíme, že to má nielen ekonomický prínos a následne prezentáciu našej spoločnosti cez svoj jediný finálny produkt (obchodnú značku), ale i obrovský kultúrno-spoločenský význam pre celý hlohovecký región. Napĺňa sa myšlienka – Kto nepozná svoju históriu, nemá byť na čo hrdý. Nemá tradíciu, nemá na čom budovať. Navyše sa v našej oblasti „mobilizujú“ ďalší producenti, región sa stáva pojmom a hlavne sa dostáva na pozíciu, ktorá mu v minulosti prislúchala. Naše vína sú úspešné a hlavne, že ľuďom chutia.

Pre poľnohospodárov a najmä vinárov je počasie najvýznamnejším faktorom. Darí sa slovenskému vínu aj vďaka tomu, že Slovensko sa každým rokom otepľuje? Alebo sa s nadchádzajúcimi klimatickými zmenami zvyšuje riziko nízkej produkcie?

Že je počasie najvýznamnejším faktorom je fakt, ale myslím si, že často krát sa otázka otepľovania vo svete zneužíva na politické účely. V 14.storočí boli produkčné vinice aj okolo Nového Mesta nad Váhom – bolo to globálne otepľovanie? Myslím si skôr, že je to cyklické správanie sa počasia na našom území. A kvalita vína sa tvorí hlavne vo vinohrade, kde sa hlavný dôraz kladie na optimálnu produkciu. To je i odpoveď na riziko nízkej produkcie, pretože na produkciu kvalitnej úrody sa robia redukované rezy viniča, redukované zbery hrozna a teda usmernená úroda.

Rok 2013 bol pre značku Golguz veľmi významným. Povedzte nám, čo značka za toto obdobie jedného roka stihla.

food farm

Vinice v okolí Hlohovca

Určite najväčší úspech v našej krátkej histórii. Ale odpovedať nemôžem takto jednoznačne. Ten úspech sme nedosiahli len za ten spomínaný rok. Bola to tvrdá práca od ročníka 2006. Pravdupovediac, mali sme v zámere dostať sa do užšej vinárskej špičky Slovenska v kratšom časovom horizonte, ale urobili sme i chyby, ktoré nás stáli nováčikovskú daň. Určite to bolo i tým, že vinárstvo nebolo našim nosným odvetvím (poz. red. Food farm group patrí k slovenskej chovateľskej špičke dobytka a k popredným producentom mlieka na Slovensku) a i preto nás tento proces stál veľa času i energie.

Spomínaný rok 2013 bol akýmsi symbolickým vyvrcholením nášho úsilia o dosiahnutie stabilnej a vyrovnanej kvality našich vín, s ktorými sme následne dosiahli úspech a ocenenia v tomto roku. Jednoznačne dlhodobo najúspešnejšími sú rulandské vína z hlohoveckej oblasti, či už ruland biely alebo šedý v prívlastkoch výber z hrozna, či ľadový zber. Výborný sa ukazuje i ruland modrý 2013, ktorý ešte zreje v drevených sudoch. Ďalšími oceňovanými vínami sú Tramín červený, Chardonnay, Ryzling rýnsky, Devín, Rosé Elizabeth, Frankovka modrá, či Cuvée Premium. Tieto vína dostali ocenenia na významnej domácej súťaži v Národnom salóne vín SR, kde sa umiestnila kolekcia šiestich vín, a taktiež bodovali na medzinárodných výstavách vín vo Viedni i v Bruseli.

Pre tých, ktorí by chceli vaše “zlaté” víno ochutnať. Čím sa líši od ostatných? V čom je Cuvée Premium 2012 výnimočné?

Tých našich zlatých, ako som už uvádzal, je viac. Ale keď teda hovoríme o veľmi vydarenej kupáži Cuvée Premium, tak našim cieľom bolo vytvoriť plné víno, reprezentujúce naše nosné odrody Dornfelder, Alibernet a Frankovka modrá. Víno je intenzívnej tmavo rubínovej farby s chuťou ostružín, vanilky a horkej čokolády. Víno vyzrievalo čiastočne v nových barikových sudoch. Nedá mi však nespomenúť aspoň jedno výnimočné víno z bielych odrôd. Tým je Rulandské šedé 2013, z vinohradu H. Trhovište z Radošinskej spádovej oblasti. Výnimočné svieže víno vyniká harmóniou príjemnej kyselinky a vyššieho zvyškového cukru. Jeho jemná šalvia v aróme a chuti od mladosti zvýrazňuje jeho jedinečnosť aristokrata medzi vínami.

Menšie spoločnosti vzbudzujú u ľudí väčšie sympatie a rešpekt ako tie “monopolné”. Mnohokrát sa totiž pri vysokej kvantite zabúda na dôležité ingrediencie, ktoré sa nepridávajú do produktu, ale ktoré nosia tvorcovia produktu v sebe. Je to tak aj vo vinárstve? Ktorá ingrediencia je v značke Golguz na prvom mieste?

Naša spoločnosť pestuje vinohrady na pomerne veľkej výmere 230 ha. Avšak doma spracovávame len nepomerne menšiu časť úrody. Určite je to príjemná rezerva pre možnosť budúceho zvyšovania produkcie, ale hlavne nám dáva viac istoty pri výbere kvalitnej suroviny pre potreby spracovania v domácej pivnici.

Náš cieľ je jednoznačný, orientovať sa na kvalitu a vyrábať vo vysokom kvalitatívnom štandarde nielen vína s prívlastkom, ale i kategóriu lacnejších akostných vín. A ingrediencia? Jednoznačne zodpovedná práca ľudí vo vinohrade, kde sa tvorí základ budúcej kvality, ktorá začína už zimným rezom. Ďalej je to výber výnimočného terroir, ku ktorému určite hlohovecký patrí no a v neposlednej miere nám musia byť naklonené aj nebesia nad nami.

Tu chcem upriamiť pozornosť na našu originalitu, na ktorú sme náležite hrdí, a to je spracovávanie hrozna výhradne z vlastnej produkcie, a teda i fakt, že naše vína reprezentujú hlohovecký terroir, na rozdiel od iných významných producentov vín, ktorí sa hlásia k známym vinohradníckym oblastiam, ale reálne spracúvajú hrozno z úplne iných oblastí. Som presvedčený, že Hlohovecko-Šintavská, dynamicky sa rozvíjajúca oblasť, ktorú sa snažíme aktuálne prezentovať slovenskej vinárskej verejnosti má výrazný potenciál s vlastnou autenticitou.

V čom vidíte najväčšie riziká pre kvalitu vína a jeho odbyt?

Základom pre úspešný predaj vína je dlhodobé udržanie stabilnej kvality a vyrovnanosti produktov obchodnej značky. To, že máte dobré víno ešte automaticky neznamená, že sa bude i dobre predávať na našom malom a vínom doslova preplnenom trhu. Treba zvoliť vhodnú stratégiu cieľovej ceny produktu a k nemu postaviť primeranú kvalitu. Určite cieľom väčšiny producentov kvalitných značiek na Slovensku je predávať vína s vyššou pridanou hodnotou. Avšak náš malý trh je hodne limitovaný a cieľová skupina konzumentov akceptujúca ceny 8 – 12 EUR je pomerne úzka.

Akceptovaná cena akostných vín pre priemerne náročných spotrebiteľov u nás je niekde medzi 3,50 – 4 EUR za 0,75 l fľašu. Dôležitá je i stratégia predaja a následný marketing pre podporu predaja. Inú stratégiu používate, ak predávate v reťazcoch a úplne iná je v segmente Horeca. Na slovenskom trhu zatiaľ prevláda u zákazníka poznateľnosť značky na prvom mieste, zatiaľ čo vo vyspelých vinárskych krajinách je to terroir. A toto je tiež jedna z tých obchodných stratégií, o čo sa v našej oblasti chceme do budúcna pokúsiť na trhu presadiť.

Zhovárala sa Marianna Cabalová

Najčítanejšie články »