TASR , 01. okt 2008

O kulinárskej kultúre menšín v SR

Deväť kulinárskych špecialít etnických minorít žijúcich na Slovensku ponúkajú ich múzeá na dnes otvorenej expozícii vo výstavnom pavilóne Podhradie na Žižkovej ulici v Bratislave.

Chute a vône Slovenska je spoločná výstava deviatich súčastí Slovenského národného múzea a je jedným z jeho prioritných projektov. Poteší najmä gastronomických labužníkov, ktorí sa presvedčia, že mnohé z jedál pretrvávajú od 19. storočia dodnes.

„Kulinárska tradícia pretrváva najdlhšie. Všeličo zaniká, ale mnohé jedlá sú na stoloch v domácnostiach aj v súčasnosti, najmä cez sviatky,“ uviedla pre TASR autorka projektu Rastislava Stoličná z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.
Výstava poukazuje na osobitosti tradičnej kuchyne Slovákov, Maďarov, Nemcov, Chorvátov, Ukrajincov, Rusínov, Rómov, Židov a Čechov pri špecifických príležitostiach viazaných na významné dni rodinného alebo výročného zvykoslovného cyklu. Ponúka pohľad do kuchýň jednotlivých menšín pomocou plošných grafických zobrazení a množstva zbierkových predmetov. Kredenc, pec na drevo a ostatný nábytok Múzea kultúry Čechov na Slovensku by sme aj teraz našli v mnohých obciach. Jeho expozícia približuje české hody – posvícení s typickými jedlami. Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku je nám tiež veľmi blízke najmä husacími hodami spojenými s vinobraním, čo je kulinársky zážitok včasnej jesene malokarpatského regiónu. Maďari žijúci na Slovensku predstavujú svadobný stôl so zvykmi od zabíjačky cez prípravu jedál, svadobné dary až po svadobnú hostinu, ktorá bývala prestížnou záležitosťou na dedine. Ukrajinský stôl je vianočný s obradným štedrovečerným chlebom. Text a fotografie informujú o zvykoch – slamenej výzdobe, varení hubovej mačanky a pirohov, prípravy opekancov až po uloženie peňazí na zabezpečenie bohatstva rodiny. Rusíni si ctia veľkonočné náboženské obrady, kde dominujú koláče – pascha. Preto u nich nechýba pekárenská pec. Tá je aj v slovenskej expozícii a potvrdzuje, že ešte v polovici minulého storočia patrila k základnému vybaveniu kuchyne. Pečenie chleba z ražnej, pšeničnej a inej múky patrilo k najdôležitejším prácam žien, keďže sa starali o dennú potravu rodiny. Chlieb sa dodnes vníma ako dar Boží a je symbol pohostinnosti našej krajiny.
Výstava dokumentuje aj širšie historické súvislosti. Návštevník sa dozvie, že nemeckí kolonisti na úpätí Malých Karpát od 13. storočia rozvíjali mestskú formu vinohradníckej kultúry. Tradičným spôsobom predaja a konzumácie vína bol výčap pod viechou, čo vinár prezrádzal vencom zaveseným pri vchode do domu. Vznikali vinohradnícke cechy, samosprávne organizácie na čele s richtárom – peregom, uctieval sa kult svätého Urbana – patróna vinohradníkov a iné špecifické zvyky. Múzeum kultúry Rómov prezentuje kočovný voz ovešaný kotlíkmi, plátennými vreckami či prútenými košíkmi. Základné potraviny títo kočovníci získavali za prácu alebo výmenou výrobkov, prípadne ich strava pozostávala z toho, čo ženy vyprosili od domácich. Židovské stravovanie má tisícročnú tradíciu zakotvenú v judaistickom náboženstve. Predpisy určujú rituálne čistý – kóšerný charakter.

Súčasťou expozície je kuchárska kniha typických receptov a pre školské skupiny špeciálny sprievodca výstavou. Organizátori na nej plánujú sprievodné podujatia. Výstava potrvá do konca marca 2009 a podporilo ju Ministerstvo kultúry SR.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona

Najčítanejšie články »