MK , 21. feb 2012

V horskom vinárstve u Jána Patáka – Otec i syn, i duch pradeda

Kráčame úzkymi uličkami rekreačnej oblasti Harmónia, ktorú vybudovali v časoch, keď sa na túry chodilo v nedeľných šatách. Na naše prekvapenie sa pred nami, medzi vilkami a záhradami, objaví starostlivo udržiavaný vinohrad. Očarí nás kamenný dom s hospodárskym dvorom, vyvolávajúci dojem, že sa nachádzate kdesi v Stredomorí a nie v kopcoch nad Modrou.

Tento omyl ešte umocňuje muž, od ktorého by vás neprekvapil pozdrav „bon giorno!“. Veselo sa usmieva a srdečne nás zdraví. Kto by neusmieval s výzorom fičúra z Feliniho filmov uprostred tejto nádhery.

Kamenné vinárstvo, ako z Toskánska

Kamenné vinárstvo, ako z Toskánska

Kamenný dom, obkolesený storočnými stromami, učupený vo svahu pod vinohradom
lemovaným kúskom záhrady a zakončeným peknou skalkou. Pod ňou, zbierka historických traktorov s naleštenými, pyšne blyštiacimi sa komínmi. Ale tu už nás Ján Paták, vedie do vinohradu, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 300 metrov. Dozvedáme sa, že je to hraničná čiara, kde sa u nás dajú produkovať kvalitné prívlastkové vína. Takže stade tá značka – jediné horské vinárstvo na Slovensku. Je to príbeh ako z rozprávky. Dom pred 120 rokmi postavil pradedo Paták, ktorý tu núkal výletníkov pohárom či dvomi, podľa kondície a chuti. Dedo Paták v tejto bohu i turistom milej činnosti pokračoval a otec by pokračoval tiež, ale plánovači socialistického hospodárstva mali celkom iné predstavy. Takže otec Paták z lásky k vínu a rodinným tradíciám aspoň obrábal vinohrady, ktoré mu ostali a odovzdane odovzdával hrozno štátnym producentom. Tí ho bezohľadne miešali bobuľa – nebobuľa. S kyslým úsmevom sme si zaspomínali na zlovestné ekrazity ako Venušino čaro, Račiansky výber či rôzne Panie s pochybnou povesťou. Našťastie syn Paták sa narodil do šťastnejších čias a dnes tu stojí a rozpráva nám o svojom vinohrade v objatí agátového lesa, v ktorom spolu s otcom pestuje Rulandské biele vhodné najmä na výrobu ľadových vín. Spolu obrábajú približne 8,5 hektára vinohradov a z vlastného hrozna vyprodukujú každoročne viac než 25 tisíc fliaš. Okrem toho sa venuje aj komerčným degustáciám pre turistov či firmy. Ako práve zisťujeme, je to veľmi príjemný zážitok. Sprevádza nás nielen svojím krásnym dvorom a vinohradom, ale aj príbehom zrodu svojich vín. Podľa úrovne svojej prezentácie je to ozajstný profesionál. Marketingovo povedané, pochopil „unique benefit“ svojho produktu a vie ho komunikovať cieľovej skupine. Všetko však v príjemnej pohode a atmosfére.

Otec a syn Patákovci sa venujú najmä typickým malokarpatským odrodám
,
ale aj slovenským špecialitám ako Devín a Breslava. Poloha ich vinohradov ich priam predurčuje na výrobu ľadových či slamových vín. Pri pestovaní hrozna sa blížia k označeniu Bio. Minimalizujú chemickú ochranu, vyhýbajú sa herbicídom, burinu likvidujú mechanicky a vinohrady hnoja maštaľným hnojom každé štyri roky. Schádzame späť na dvor, kde Patákovci spracúvajú hrozno. Nahliadame do procesu premeny hrozna na víno. Hľadíme na veľký mlynkoodzrňovač, a počúvame ako sa tu hrozno pomelie a od bobúľ sa oddeľuje strapina. V tej sa nachádza veľké množstvo trieslovín a látok nežiaducich pre víno. Následne sa z nej vo vinárskom lise vylisuje mušt a odtiaľ sa prečerpáva do chladených tankov. Patákovci sa nebránia modernej technológií, a podľa uváženia, mušty čiastočne odkalujú pri väčšine odrôd. Pri niektorých odrodách však spracúvajú hrozno klasickou technológiou, keďže sú si istí kvalitou vlastnej suroviny. Mušt končí v chladených tankoch na riadené kvasenie. Debata sa rýchlo zvrtne k zbierke poľnohospodárskych veteránov – traktorov značky Zetor. Najstarší prišiel na svet pred 60 rokmi, najmladší má vyše 20 rokov. Driemkajúci bardi sú plne funkční a každý je upravený na niektorú z činností pri obrábaní vinohradov a zbere hrozna. Dozvedáme sa ešte, že Zetory boli úspešným vývozným artiklom a okrem východného bloku boli známe v severských krajinách a Afrike. V Helsinkách je dokonca reštaurácia s menom Zetor a v Afrike vraj ľudia hovoria traktorom zetor tak, ako my bežne hovoríme offroadom džíp.

Archívna pivnica

Archívna pivnica

Vchádzame do kamennej pivnice, kde okrem moderných nerezových tankov stoja funkčné storočné sudy
a odtiaľ do degustačnej miestnosti. Útulný suterén obložený kameňom a tehlou, ktorému dominuje veľký otvorený kozub a nad hlavou masívne storočné trámy. Miestnosť je zariadená jednoducho, vkusne dozdobená autentickými vinárskymi nástrojmi. V strede stôl s niečím na zahryznutie, poháre, džbán vody a niekoľko fliaš s vytúženým obsahom. Podľa najlepších móresov začíname ľahšími bielymi vínami. Ako prvé ochutnávame Silvánske zelené, 2007, neskorý zber, odrodu známu tiež ako Cyrifandel, ktorá však nemá nič spoločného so známym „Limbašákom“ – bohapustou kupážou všetkého, čo rástlo na strapcoch. Pokračujeme vyzretým Veltlínom zeleným, 2006, neskorý zber s plnou vôňou, aby sme vzápätí odľahčili tému sviežejším Rizlingom rýnskym, 2007, neskorý zber, ktorý si vieme vďaka vyšším kyselinkám predstaviť na stole s dobrou morskou rybou. Degustáciu spestrí Veltlínske zelené, 2004, výber z hrozna s pekne štruktúrovanými kyselinami. Všetci sme fanúšikmi „rulandov“, v zahraničí známych ako Pinot. Preto nás potešilo pekné a vyrovnané Rulandské biele, 2007, neskorý zber, v ktorom cítime chlebovinku či vlašský orech. Nasleduje Breslava, špecialita rodiny Patákovcov s mimoriadne zaujímavým príbehom. Keď dostali Patákovci späť svoje vinohrady, ukázalo sa, že ich časť „okupoval“ Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky pod vedením Ing. Doroty Pospíšilovej PhD. Teda, nie že by pani Pospíšilová viedla okupáciu, o to sa postarali iní huncúti. Ak nás naše znalosti neklamú, viedla tím, ktorý je zodpovedný za viaceré nové a úspešné slovenské odrody. Hostiteľ nám rozpráva, ako zistili, že na časti ich pozemkov sa nachádza práve Breslava, ktorej sa Patákovci bez váhania rozhodli venovať. Sme nadšení vínkom aj príbehom. V povznesenej nálade uvažujeme, že Jano má vo svojich vinohradoch možno prvú Breslavu na svete. Hneď ho zo žartu titulujem za Jána Breslava I.. My pijeme Breslavu, ročník 2007, neskorý zber. Pri tom krásne voňavom vínku je nám príjemne veselo. Nasleduje krátke nahliadnutie do červených vín. Svätovavrinecké barrique, neskorý zber, 2007 je príjemné rubínovo červené vínko s vôňou aj chuťou višní.

A je tu záver ochutnávky a nie hocijaký. Jano sa nám s tajuplným výrazom nalieva z malej fľašky, aká sa používa na vínka s vysokým prívlastkom. A veru. Máme tu Rizling rýnsky, 2006, slamové. Hoci nie sme práve fanúšikmi dezertných vín, toto je očarujúce. Hutné lenivé vínko je krásne plné. Nevadí nám ani dosť výrazný zvyškový cukor, ktorý nedokáže prehlušiť všetky tie pekné arómy a chute. Po tomto skvelom zážitku naša degustácia žiaľbohu pomaly končí. Vlastne vďakabohu. Pri debate nielen o víne nám totiž krásne ubiehal čas a skoro sme si nevšimli, že zajtra je pracovný deň. Srdečne sa lúčime a v povznesenej nálade sa živo debatujúc uberáme domov. Cestu nám ochotne osvetľuje obrovský studený mesiac.


Podľa výberu vincúra hodnotí odborník:

Silvánske zelené, neskorý zber, 2007, suché
Farba je ľahko zlatistá, zodpovedajúca veku vína. Vo vôni sa kombinujú tóny sušeného ovocia, medu a zeleného jabĺčka, no nájde sa i horkastý tón. Chuť je spočiatku prázdna, po chvíli sa však objavuje horčina a výdatná citrónová kyselina. Vínko zaujímavej odrody, no zdá sa, že už trošku presluhuje.

Breslava, neskorý zber, 2007, suché
Breslava patrí k našim najstarším šľachtencom. Ide o pojenie odrôd chrupka ružová x tramín červený x talianska odroda St. Maria d´Alcantara. Poskytuje veľmi lahodné, svieže, aromatické vína s dobrým extraktovým zvyškom a v teplých rajónoch aj výberové vína. Táto od Jana Patáka sa prezentuje sýtejšou zlatou farbou a vôňou pripomína muškátovú stonku i korenisté – horké byliny. Chuť je citrusovo svieža, korenisto ostrá a hutná. Finiš je plný šťavnatej kyselinky s náznakom jemnej horkosti.

Rizling Rýnsky, slamové, 2006, sladké
V pohári prekvapí farbou kvalitného koňaku, vôňou po sušených hrozienkach a punčovom koláči. Je to lenivé a olejovité víno, ktoré sa ledva hýbe po stenách pohára. Prekvapí obrovským zvyškovým cukrom no má aj dostatočné telo a nepôsobí fádne. Skvelé pitie! Chýba snáď len trošku vyššia kyselinka. Odporúčam kombinovať s domácou štrúdľou.

© Mesto Modra
Projekt manažér: Roman Zelenay
Text: Marek Kliman
Foto: Rastislav Pazdernatý

www.visitmodra.sk
www.vino.sk

Najčítanejšie články »